Tým čudákom sa začínam stávať možno ja - hovorím si. Nie je dňa kedy by som neprišiel večer domov a s hlbokým nádychom neskonštatoval "ach to bol zasa deň". Jediným bezpečným útočiskom v tomto svete je náš spoločný bytík, kde sa s Paťkou vieme zatvoriť, otočiť kľúčom v zámku od vchodových dverí a konečne sa uvolniť, nadýchnuť a cítiť slobodu. Totižto aj Paťka začala s pribúdajúcimi povinnosťami, ktoré sa spájajú s pracovným nasadením, pociťovať úzkosť, nepochopenie a hlavne necitlivosť doby, v ktorej žijeme. Rovnako ako ja - horí túžbou po nenáročnom, neuponáhlanom a viac na vlastný voľný čas zameranom svete. Mrzí ma, že doba sa čoraz viac a viac zrýchľuje a desí ma predstava - akým spôsobom sa spomalí, pretože zrýchľovať sa nedá donekonečna.
Ľudí namiesto rodiny viac napĺňajú posedenia pri pive s kolegami, chodenia na párty a jediné voľné chvíle, ktoré strávia sami so sebou a svojimi myšlienkami sú v čase keď sa dávajú fyzicky dokopy, aby mohli ísť na ďalšie pokračovanie tejto bezhlavej jazdy. Na kreativitu v súkromnom živote nie je čas, zároveň sa kreativita vyžaduje v práci, kde človek bez chvíľky oddychu musí prichádzať s nápadmi za chodu. Nezastaviteľný kolotoč zbytočných príkazov od ľudí, ktorí pre nás nič neznamenajú, zároveň nám formujú veľkú časť života. Pripadá toto divné aj niekomu inému okrem mňa? Hlasný výkrik do tmy, kde sa možno stratí bez odozvy. Ale existuje istá nádej, že niekto podvedome zachytí myšlienku a zamyslí sa nad ňou. Ako keď John Lennon zaspieval po prvý krát Imagine alebo keď Wall-e spôsobil na vesmírnej lodi zrážku dvoch ľudí a oni otvorili oči a zistili, že svet je o niečom inom než si mysleli.
Zrejme jediný spôsob ako zvládnuť nápor všedných dní je, nájsť si v niečom svetlý bod, za ktorým treba bez uhnutia kráčať. Pri mne asi viete, že to je môj nespútaný anjel bez krídiel, ktorého čarovný smiech rozozvučí aj to najprekliatejšie prázdno.
Abych byla upřímná, takové pocity nemám. Asi žijem na vesnici ve své bezpečné bublině. V práci nejsem hnaná za kreativitou, to asi záleží na oboru, ve kterém člověk pracuje. My patříme mezi ty, kteří jsou doma spokojeni a za ničím se nezměněné...Snad i vy najdete balance a budete spokojeni.
OdpovedaťOdstrániťĎakujem za odpoveď :)
Odstrániť(Dočítané skrz na skrz)...Či mám také dni? Ach.Celý môj život je taký. :) Neviem, či v skutočnosti rozumieme samy sebe a uvedomujeme si kto sme. Podľa mňa nie. Ale možnože sa ti darí vnímať svoje vnútro lepšie, než mne...Čo ma tochu zaráža je kontrast, ktorý vnímam v tvojich slovách na blogu, a tých, ktoré si od teba osobne vybavujem... Ale myslím, že podstatná je otázka, prečo niektorí ľudia pre nás niečo vôbec znamenajú? Nie je to často len preto, že sme ich spoznali o trochu hlbšie z iného uhlu a že sa nám vôbec pritrafili do života? Koľko ľudí, ktorí by boli pre nás omnoho obohacujúcejší tak prehliadame denne len preto, že ich nepoznáme? A je to, že nám na niekom záleží len súhrou toho čím nás obohacuje?..Ľudia sú vrtkaví a nedokonalí, neradno stavať na svojich príjemných pocitoch z ich prítomnosti. A o čom to potom je?.. Človek často plne nevie, prečo sa druhý správa tak ako sa správa. Ale ktovie, ako by sme sa chovali my v ich koži...Otázka aj je, prečo mi vlastne má na niekom záležať viac a na niekom menej? ...Nakoniec som dospel k záveru, že aj keby ma druhý odvrhol, priateľstvo je obojstranná záležitosť. A hoc by on už nebol mojím priateľom, ja môžem byť jeho priateľom, či on chce, či nie, a to ľudské stanovisko je podstatnejšie. Trocha si zaveršujem bratku. :) Neviem či to trafím, správne teraz, ale posnažím sa :D Lebo: .. "My milujeme Jeho, preto že On prvý miloval nás..."(1Jn 4:10, 4:19)
OdpovedaťOdstrániť-Teda to často platí aj medzi ľuďmi navzájom- ...13 "Vy ste soľou zeme...Vy ste svetlo sveta...lampu nezažnú a nepostavia pod mericu, ale na svietnik, aby svietila všetkým, čo sú v dome."...(Mt 5:13-16) -my máme dar meniť druhých našim príkladom a ukazovať im pravú krásu
...A všetko, čokoľvek činíte, robte z duše ako Pánovi a nie ako ľuďom...(Kol 3:23)
Máš veľkú pravdu Adam, že si treba nájsť svetlý bod a za ním bez uhnutia kráčať. Ale treba zvážiť, či to je to pravé svetlo, alebo len jeho odraz. Darmo by si sa nasmeroval na Mesiac, keď hľadáš Slnko. Teda nie nejaký svetlý bod, ale ten pravý zdroj svetla.
..Jn 1: 9 "To bolo to pravdivé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prichádzajúceho na svet. 10 Na svete bol, a svet povstal skrze neho, a svet ho nepoznal!".. -Len v ňom sa dá nájsť plnosť šťastia a pokoja. Vo svete a ľuďoch nikdy. Takže by som sa tým nerozumením svetu a ľuďom netrápil. Lebo svet aj ľudia sú narušení a niet v nich pokoja. Ale ak budeš v pravom svetle, môžeš vnášať svetlo aj do životov iných. Človek často očakáva krok od druhých, ale keď ľudia čakajú na seba navzájom, nikto nikdy nevykročí, každý len dobro očakáva........Miluj svojho "anjela bez krídel", ako vlastné telo, ale nezabudni, že on je "mesiacom tvojej noci", a jeho krása je len odleskom "Slnka tvojho dňa",- Pôvodcu všetkej krásy. Lebo preto Boh riekol Abrahámovi, keď videl, že priveľmi prilipol na svojho syna:
(Gn 22:2) .."Nože vezmi svojho syna, toho svojho jediného, ktorého miluješ, Izáka, a idi do zeme Morija a obetuj ho tam v zápalnú obeť na jednom z tých vrchov, o ktorom ti poviem."
...Pretože inak sa nám to, čo nadmieru zbožňujeme časom stane osídlom...a možno aj práve z toho vzišla tá tvoja neuhasiteľná žiarlivosť... Lebo prvé miesto patrí len Jemu.
(Mt 12:30) "Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysle a z celej svojej sily!" ...bez neho nemôžeme nič urobiť (Jn 15:5) ... Ale všetko môžem v Tom, ktorý ma posilňuje.. (Flp 4:13)
"...Ak niekto žízni, nech prijde ku mne a pije. Kto verí vo mňa, jako hovorí Písmo, rieky živej vody potečú z jeho vnútra... "(Jn 7:37) Poďte ku mne všetci, ktorí pracujete a ste obtiažení, a ja vám dám odpočinutie...(Mt 11:28) Drž sa :)
PS: Narazil som dneska na tento text, tak nech vidno, že si to sám nevymýšľam...
OdpovedaťOdstrániťhttp://www.trojica.sk/kazne/a_01_02/cr/13_cr.html