Utápanie v minulosti

V poslednej dobe si často všímam, že ľudia, ktorých stretávam, namiesto toho aby sa pochválili aké majú skvelé vyhliadky do budúcna, tak začnú hovoriť niečo na štýl "ach, keď som mal 13 rokov, to bolo moje najlepšie obdobie života. Najradšej by som sa tam vrátil a ostal 13 ročný." Alebo "mala som ísť hneď po vysokej škole pracovať ako učiteľka, to bolo moje poslanie. Celý život ľutujem, že som nešla učiť."Toto je len malá vzorka z množstva príbehov, ktoré som za posledné obdobie počul a všetky sú si vlastne podobné - nespokojnosť so súčasným životom, žiadny ucelený plán na nadchádzajúce obdobie a fixovanie sa na staré časy, ktoré sú už nenávratne preč.

Myslím si, že minulosť a fixovanie sa na ňu, je jedna z najväčších psychických bŕzd, ktoré nám bránia sa ďalej rozvíjať, posunúť náš život o úroveň vyššie alebo ho nasmerovať do iného, doposiaľ neobjaveného smeru. Zo skúsenosti viem, že aj tie najnepatrnejšie rozhodnutia v našich životoch vedia udať smer na následujúcich niekoľko rokov a ak človek žije len zo spomienky na časy minulé, tak to môže dopadnúť dvomi spôsobmi (no ani jeden nie je pozitívny):
● buď sa človek bojí urobiť akúkoľvek zmenu aby si nepokazil svoj ideálny stav, v ktorom si myslí, že je - čo je najväčšia chyba, pretože už len čas mení náš vek, postavenie, funkcie v živote, ktoré musíme nevyhnutne vykonávať, takže sa nakoniec dostane do fázy, že bude spomínať len na minulosť,
● alebo druhá možnosť je, že v čase kedy mal urobiť životné rozhodnutie cúvol alebo sa rozhodol inak ako chcel a namiesto toho, aby to skúsil napraviť znova o rok alebo stanoviť si iný cieľ, radšej začal oplakávať svoje staré rozhodnutie ale bez snahy nápravy.
Takže posolstvo tohto príspevku spočíva v navonok jednoduchej myšlienke - ak nie si spokojný so svojím životom, tak urob zmenu a pracuj na nej. Ja som spravil zmenu a rozhodnutie nechať minulosť za sebou nebolo ľahké, ale koniec koncov sa ukázalo ako najlepšie, ktoré som v živote spravil.